Špeciálny pedagóg
Čítanie pre rodičov
Úzkostné dieťa
Čítanie pre rodičov
Úzkosť je bežnou súčasťou nášho života, do istej miery ju prežívame všetci, patrí do štandardnej výbavy organizmu. Signalizuje, že sa v našom okolí deje niečo, na čo treba reagovať, spúšťa reakciu „boj alebo útek“. Každý z nás reagujeme buď jedným alebo druhým spôsobom. Ak vo väčšine prípadov unikáme do úzkosti, začína nám táto brániť v zvládaní každodenných nárokov a komplikuje nám život.
Čo je úzkosť, čo je strach?
Úzkosť je nepríjemný duševný emocionálny stav sprevádzaný predtuchou nejasného nebezpečenstva. Nie sme schopní presne určiť jej pôvod, prežívame ju ako stiesnenosť (myšlienky typu „čo ak ...“). Býva spojená s depresiou, často je zamieňaná so strachom.
Strach má podobné príznaky ako úzkosť, ale jeho príčina je viditeľná a konkrétna. Je racionálny a zrozumiteľný.
Podľa čoho spoznáme, že je naše dieťa úzkostné?
- ide o širokú paletu príznakov, ktorá u toho ktorého úzkostného dieťaťa môže byť zastúpená rôzne
- fyziologické príznaky – pôsobí napäto, stuhnuto, chôdza je strnulá, plecia zhrbené, hlava vtiahnutá, pri akútnej úzkosti prítomný zrýchlený dych, bolesti hlavy, spotené ruky, trasenie rúk, krútenie pramienkov vlasov, búšenie srdca, obhrýzanie nechtov, poruchy trávenia a vyprázdňovania (hnačky, zápchy), časté nutkanie na močenie
- psychické príznaky – strata energie, pocity vyčerpania, podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, pamäte, pocity preťaženia, nezvládania (vyhýbanie sa a unikanie z činností), neschopnosť oddychovať, problémy so spánkom (zlé sny, skoré vstávanie), strata vôle až depresia, nadmerná bdelosť, ostražitosť, prehnané reakcie (na hluk, svetlo, pachy), hnev na seba a ostatných, ľútosť nad sebou, strach o seba a o druhých, perfekcionizmus
Najčastejšie príčiny úzkosti
- vysoké nároky rodičov na dieťa
- vysoké nároky dieťaťa na seba
- neprijatie dieťaťa kolektívom, neschopnosť začleniť sa, následná izolácia dieťaťa
- nevhodná výchova – buď je nedôsledná a príliš tolerujúca (žiadne hranice, a teda žiadna istota), alebo dvojkoľajná (mama dovolí, otec zakáže, alebo naopak), či dehonestujúca (ponižovanie, prehliadanie dieťaťa akoby neexistovalo), ambivalentná (rodičia majú dieťa zároveň radi aj nie)
- dedičné - úzkostný rodič (dieťa podvedome preberá prežívanie a správanie rodiča)
- neistota v rodine (rozvodová a porozvodová situácia)
- rýchla doba, nepriaznivý vplyv médií
Kedy máme ako rodičia spozornieť?
- spúšťačom sú aj minimálne podnety
- zvýšená intenzita úzkosti
- atakovité záchvaty
- úzkosť pretrváva príliš dlho po podnete
- dominuje prežívaniu dieťaťa
- negatívne ovplyvňuje kvalitu života
Dá sa odstrániť?
Spomínali sme úzkosť ako stav vlastný každému z nás. Ak sa jedná o trvalejší rys osobnosti, hovoríme o úzkostnosti. Úzkostnosť je vrodená povahová črta, jej prejavy je možné regulovať a eliminovať na optimálnu úroveň. V prvom rade je nutné zistiť, čo je spúšťačom úzkosti u nášho dieťaťa (v akej situácii ju prežíva).
Čo môžeme spraviť pre zníženie úzkosti?
- uspokojíme dieťaťu jeho základné psychosociálne potreby (pochopenie a prijatie zo strany rodičov, bezvýhradná láska, pocit istoty a bezpečia)
- zabezpečíme harmonické, pokojné rodinné prostredie (kvalitný vzájomný vzťah rodičov, dostatok času na dieťa, nedirektívna, ale dôsledná výchova)
- pokúsime sa vyrovnať sa s našou vlastnou úzkosťou (snažíme sa konať pokojne, neprenášať naše úzkosti na dieťa)
- dodržiavame spoločné denné rituály (spoločné raňajky, oslavy, trávenie voľného času)
- zavedieme časové harmonogramy (plány, odškrtávanie splneného)
- pestujeme zdravý životný štýl (zdravá strava a psychohygiena)
- vytvoríme priestor pre vzájomnú komunikáciu (na vyrozprávanie sa)
- umožníme dieťaťu stretávať sa s kamarátmi (okrem iného plnia funkciu bútľavej vŕby, kde sa dieťa môže prirodzene vyrozprávať z toho, čo ho ťaží)
- nepríjemné situácie nadľahčíme humorom, neberieme všetko príliš vážne
- pri panickom ataku úzkosti použijeme „stop techniku“ (nedáme zúskostňujúcej myšlienke šancu) alebo „paradoxnú myšlienku“ spolu s dieťaťom sa úzkosti vysmejeme, no nikdy sa nevysmievame úzkostnému dieťaťu (!) )
- medzi aktivity zamerané na telesné uvoľnenie zaradíme aj relaxácie (Jacobsonova progresívna relaxácia, jogové cvičenia)
- dáme dieťaťu možnosť sebarealizácie (u úzkostných detí vyberáme krúžky, ktoré nie sú orientované na výkon, výborne sa osvedčil výtvarný krúžok)
- podporujeme zdravé sebavedomie dieťaťa
- dieťa chválime vždy, keď je na to dôvod a dôvody sa snažíme nachádzať tak často, ako sa len dá, na druhej strane naša pochvala musí byť úprimná, bez akýchkoľvek „ale“
- za splnenú aktivitu dieťa odmeníme a doprajeme mu niečo príjemné (čas pre seba, obľúbené jedlo, čokoláda)
- žijeme „tu a teraz“ (neľpieme na minulosti, snažíme sa vidieť perspektívu budúcnosti a užívať si prítomnú chvíľu)
Praktické cvičenia
- fotky – spoločne s dieťaťom si prezeráme fotografie, striedavo komentujeme, čo osoba na fotke prežíva
- kartičky s pocitmi – na kartičkách sú napísané rôzne pocity, striedavo ich spolu s dieťaťom vyťahujeme a znázorňujeme, iná varianta – komentujeme, kedy uvedené pocity prežívame
- farby – dieťa ťahá kartičku tej farby, na akú sa práve cíti (používa sa u menej zdieľnych detí)
- zhodnotenie dňa pred spaním – rozprávame sa o tom, aký sme mali deň (na úrovni blízkej dieťaťu a šetrne voči jeho psychike) a zakončíme rozprávanie v pozitívnom zmysle, dieťa urobí to isté
- rozprávanie tematickej rozprávky – dieťaťu povieme pred spaním rozprávku, v ktorej hlavní hrdinovia prežívajú podobné situácie a pocity, ako ono, zdôrazníme to, ako sa s problémami popasovali oni
- rozprávka s abreakciou – rozprávame rozprávku a dieťa dopĺňa citoslovcia (húkanie sovy, štekanie smutného psíka, ktorý sa stratil, veselého, keď našiel cestu domov, atď.)
- krabička obáv – dieťa napíše / nakreslí obavu na papierik, vloží do skrinky, zavrie, ev. zamkne ju
- talizman – ak dieťa prežíva obavy v škole, dáme mu do školskej tašky „osobného strážcu“ (plyšové zvieratko ev. inú hračku)
- maľovanie obáv a strachov - v podobe reálnej / humornej
- dotyky – dôležité je povzbudenie s pohladkaním, skákanie do náručia, pády dôvery
10 chýb, ktorých sa rodič pri výchove
najviac dopúšťa
- Keď je nedôsledný
- tak ako dieťa, aj rodič musí plniť dohody a sľuby. Ak sa na rodičov nevzťahujú spoločné všeobecné pravidlá, dieťa ich kopíruje ako svoj vzor a správa sa ako oni.
- Keď dieťaťu vytvára „komunikačné pasce“ tým, že:
- je veľmi autoritatívny („ja som tu šéf“)
- poukazuje na chyby dieťaťa
- všetko zľahčuje („to nič, vyrastieš z toho“)
- dáva neustále rady („toto musíš robiť iba takto“, „ja to robím takto“, ty to budeš robiť tak ako ja“)
- Rodič so strateným životným snom
- ak rozčarovanie zo zmareného sna kompenzuje tvrdou disciplínou a nútením dieťaťa do aktivít, ktoré ho vôbec nezaujímajú.
- Keď je nadmerne ctižiadostivý
- úsilie o sebarealizáciu prostredníctvom dieťaťa, snaha dosiahnuť to, na čo sami nestačili. Kladie vysoké nároky, preťažuje dieťa. Ak ich nestačí plniť, stráca sebadôveru, začne sa podceňovať.
- Keď je príliš prísny, alebo flegmatický
- keď buduje rešpekt prostredníctvom strachu, nedokáže povedať „prepáč“, pochopiť zdanlivo banálny detský problém a nekričať!
- Keď robí veci za dieťa
- dieťa sa musí naučiť niektoré veci samo, rodič ho má VIESŤ, nie NAHRADIŤ.
- Keď je nervózny a ovzdušie v rodine je napäté
- nervózni rodičia nie sú schopní správne vychovávať svoje deti, dopúšťajú sa často výchovných chýb svojim správaním, neuváženými podnetmi a reakciami, ktoré sa potom prenášajú na správanie detí.
- Keď kladie nesplniteľné požiadavky
- musí si byť absolútne istý, že dieťa dokáže splniť, čo sa od neho požaduje. Ináč stavia dieťa do neriešiteľnej situácie, čo má negatívny vplyv na vývin emocionálnej zložky a prežívania dieťaťa.
- Keď dieťa ponižuje
- ak sa dieťa nespráva primerane, vyhnite sa príkazom („ten neporiadok si hneď uprac!“), vyhrážaniu („ak zasa prídeš neskoro, nabudúce nepôjdeš nikam!“) a urážkam („máš v hlave piliny, alebo čo?“). Dieťa má vtedy pocit, že ho nemáte radi a ste k nemu nespravodliví
10. Neberie pocity dieťaťa vážne
- vypočujte si dieťa a snažte sa mu porozumieť
- pokúste sa s pochopením a vlastnými slovami vysloviť, čo dieťa cíti
- neobmedzujte sa na suché konštatovanie faktov, dajte najavo, že ho naozaj chápete.
…EŠTE PÁR DOBRÝCH RÁD NA ZÁVER
- neberte deťom nádej
- ak ste urobili chybu, priznajte si ju
- dajte dieťaťu VŽDY na výber
- viditeľná snaha a dobrá vôľa musia byť ocenené
- pochopte zvláštnosti a nedostatky dieťaťa
- nehanbite sa prejaviť svojmu dieťaťu lásku
- podporujte ich
Vypracované odborníkom v sociálnej oblasti.